Deti

To je moje a nikomu to nedám!

Táto veta je asi dôverne známa každému rodičovi. Mnohé deti sú na svoje veci veľmi citlivé a neradi sa o ne delia. Či už sa s tým stretávame na detských ihriskách, v škôlkach alebo na návštevách, kedy si dieťa domácich nedá ani len siahnuť na jeho veci a hračky. Častejšie sa s tým stretávajú rodičia jedináčikov, ktorí nie sú zvyknutí sa o veci s nikým deliť, pretože na to doma nemajú dôvod, keďže sú doma sami bez ďalšieho súrodenca a rodičia ich zahŕňajú všetkou pozornosťou a darčekmi.
veselá rodinka
Problém nastáva s príchodom do kolektívu, kedy si len ťažko zvykajú na to, že nie všetko sa točí len okolo nich a že s vecami sa treba aj podeliť. Každý správny rodič by mal svojim deťom vysvetliť, že dobrí kamaráti, si pomáhajú, a teda aj požičiavajú svoje hračky a ďalšie veci. Výchovu a reakcie rodičov je často dobre vidieť pri hre detí na spoločných ihriskách a pieskoviskách, kde všeobecné platí, že všetko patrí všetkým.

Deti by sa mali hrať s hračkami spoločne, nevydeľovať, že „toto je moja formička či vedierko a ty sa ich nechytaj…“. Rovnako i s ostatnými hračkami či športovými potrebami by sme mali deti naučiť podeliť sa.
 chlapci na louce
My sme lakomí a hračky nepožičiavame
Niekedy je ťažké vedieť reagovať na správanie rodičov, ktorí svoje deti obhajujú v ich nie zrovna dobrom správaní. Predstavte si situáciu: Ste na ihrisku so svojím 1,5 ročným synom, ktorému sú vzácne deti a ich hračky tiež. Na ihrisko príde mamička so svojimi škôlkarkami na detských odrážadlách. Dievčatká svoje „vozidlá“ odložia a idú sa hrať do piesku.

Vášmu drobcovi sa jedno z odrážadiel okamžite zapáči a ide ho preskúmať. To sa ale nepáči malej majiteľke odrážadla a okamžite beží ochrániť si svoj majetok a na vaše prekvapenie mamička zareaguje vetou: „My sme lakomí, my hračky nepožičiavame.“ Ako reagovať? Nič iné, len odtrhnúť svoje plačúce dieťa od odrážadla a škriekajúcej „malej lakomice“.

Ťažko povedať, prečo to niektorí rodičia robia. Možno preto, aby sa vyhli nepekným scénam a zlosti svojich detí, ale pritom si neuvedomujú, čo ich učia aj do budúcnosti. Čo z nich asi vyrastie? Sebci, ktorí myslia len na svoje dobro a nedoprajú ostatným? Asi áno. Je na zvážení a zdravom rozume každého rodiča, ako bude svoje deti viesť. Či ich nechá v tom, že nikomu nič nedopriať a nepožičať je správne, alebo ich naučí podeliť sa o svoje veci s ostatnými.