Možno ste zažili, alebo možno zažívate, či sa Vás tento prípad vôbec netýka a teda ste zrejme tým druhým, ráznym alfa samcom, ale v období niektorých mužov nastala situácia, v akej sú platonicky zamilovaní do svojej kamarátky, no ich spoločný vzťah zostáva na uzde kamarátstva nehovoriac o tom, že v niektorých prípadov má kamarátka svojho partnera a teda muž, sklamane považovaný za kamaráta, iba stále verí a snaží sa svojej kamarátke pripraviť dobrý deň, vypočuť ju, či pripraviť akúsi akciu aj keď tuší, že ten najlepší zážitok nakoniec aj tak zažije jej partner, ktorý miesto toho, aby vykonával vašu prácu kamaráta spí, alebo sa fláka so svojou bandou opilcov a chuligánov.

Pre muža (kamaráta) je toto naozaj divný pocit a hýbu sa v ňom dve naraz rozdielne myšlienky, pričom sa podsúva ešte tretia. Keďže sme do kamarátky skryto zamilovaní a teší nás jej úsmev i každý krok, trávime s ňou čas určite radi a určite sa snažíme dopriať jej to najlepšie, aby ten úsmev z jej pier nezmizol a aby zostala v našich očiach stále rovnako krásna a pôvabná. To sa v nás ozýva cit.

 Do tejto romantickej predstavy sa ale začne pliecť mozog, rozum a akási tá naša mužská hrdosť či ego. A to hlavne v momente, kedy sme unavení a kamarátka nás volá niekam von, či nedajbože na dlhšiu akciu keď aj tak vieme, že si s ňou akurát tak podáme ruky a pôjdeme domov každý svojou cestou, pričom vy sám k sebe unavený domov a kamarátka k svojmu lenivému frajerovi, ktorý teraz získa to najlepšie. V takýchto situáciách máme chuť zmeniť sa na čerta a kamarátke priamo povedať, nech si ide s tým svojim dokonalým partnerom a vás nech neotravuje, že máte v pláne aj iné veci, ktoré aspoň majú cieľ a pointu, čiže aj spánok či sedenie za počítačom sa zdá byť nakoniec duchaplnejšie. Ale čertom sme iba vo svojej hlave, kamarátku máme radi natoľko, že jej to takto otvorene nedokážeme za žiadnych okolnosťí povedať.

A tak nám rozum tlačí tretiu cestu, byť úprimní, avšak romantický spôsobom. Miesto nadávok radšej povedať pravdu, čo k nej cítime. Ale zasa sa vráti na scénu cit a premýšľame, aká táto úprimnosť bude mať následky. Zvyčajne neviem prečo, vidíme len tie najhoršie a tak sa bojíme, zostávame teda „iba“ kamarátmi.