Tak ako všetko vo svete, má aj business svoje pravidlá, podľa ktorých sa treba riadiť, aby v ňom človek uspel. Teraz si business predstavíme v trochu inom svetle. Z hľadiska psychológie osobnosti a osobnostných rysov, ktoré predurčujú človeka, aby sa v tomto odvetví presadil.

 
Existujú tri typy osobností, ktoré môžeme vo firme stretnúť:
 

1. pracanti
2. rebelanti
3. vodcovia

1. pracanti sú väčšinou obyčajní zamestnanci – vždy robia, čo sa od nich vyžaduje, sú dochvíľni a pracovití. I keď majú osobnostné ambície postupovať na rebríčku hierarchie vo firme, nič pre to nerobia. Očakávajú, že ich niekto ocení a za tvrdú prácu odmení. Neuvedomujú si, že svojou tvrdou prácou zo seba robia len muly, ktoré ostatní zneužívajú. Ak si človek nevybojuje svoju hodnotu vo firme sám, nikto to zaňho neurobí
2. rebelanti sú zvláštni ľudia – nenechajú zo seba robiť otroka ako pracanti a veľakrát sa búria systému, čo ich väčšinou dovedie do problémov. Buď ich z takejto práce vyhodia, alebo odídu sami. Neraz ale bývajú natoľko nepostrádateľní a dôležití, že si ich vo firme nechávajú napriek ich excentrickosti. I keď sa snažia práci vyhnúť, ak ide o naozaj dôležitý projekt, vedia pracovať dňom i nocou
3. vodcovia – i keď i oni zo začiatku musia pracovať na najnižšom rebríčku, veľmi rýchlo sa vypracujú. Je to práve metódou ich zmýšľania – prácu, ktorú vyhodnotia ako nepodstatnú, nerobia, a tú, ktorá je v hierarchii ako dôležitejšia, robia s nasadením. Taktiež sa snažia hneď z toho niečo vyťažiť – upozorňujú na seba a snažia sa budiť dojem nepostrádateľného človeka. Taktiež sú schopní znižovať sa ku praktikám pochlebovania a bratríčkovania sa s nadriadenými.

 
Tento systém delenia ľudí vznikol v Amerike a nabáda ľudí k tomu, aby podobným štýlom zmýšľali aj ostatní. Je pravda, že základné princípy sú pri každej firme podobné. Nadriadený sú spokojný, keď majú čo najviac „pracantov“ no nakoľko chcú mať sami čo najvyšší zisk, nebudú im z vlastnej iniciatívy zvyšovať plat, keď to funguje i tak, ako to je. To platí i pri rebelantoch –každá firma potrebuje nejakého „génia“ ktorý bude posúvať firmu dopredu, no taktiež takéhoto génia nebude nadriadený posúvať na vyšší post.

A tak zostáva spôsob zmýšľania, ktorý sa osvedčil – vodcovia nepatrnými praktikami, ktoré nemajú s prácou veľakrát nič spoločné sa dostávajú na vrchol. Treba byť pri tom hlavne dobrý psychológ, vedieť rozoznávať reč tela a mať určité diplomatické a strategické schopnosti.