Písal sa júl 2008, kedy sme sa po nástupe do Európskej únie rozhodli definitívne presedlať na novú menu, ktorá je používaná väčšinou štátov v únii. Aj napriek tomu, že sa odborníci nevedia zhodnúť na tom, či bolo pre nás euro prínosné alebo nie, ľudia sa rozhodujú podľa toho, čo im zmenená mena doniesla a ako túto cestu sami prežili, poprípade prežívajú.

Aké máte argumenty vy?

Podľa minuloročného prieskumu, až tri štvrtiny Slovákov hlasujú za to, že prijatie eura pomohlo našej ekonomike ako aj štátu. Obzvlášť vysokovzdelaní ľudia sa zhodujú na tom, že zdieľaná mena posunula Slovensko medzi vážené štáty na poli Európskej únie. Čo je však prekvapivé je fakt, že hlavne mladšia generácia by si chcela vyskúšať opäť platiť Slovenskými korunami. Aj keď euro prinieslo bezpochybne zjednodušenie, napríklad pri cestovaní, mnohý majú pocit, že mať vlastnú národnú menu buduje väčšiu suverenitu štátu a štátnosti.

Zástancovia skeptického a pesimistického postoja voči spoločnej mene a zníženej suverenity ukazujú na Grécko, ktoré ako člen eurozóny sa v období ťažkostí nemohlo nijako inak zachrániť, len poslúchnuť trendy diktované mocnosťami v Európskej únii. Za tie môžeme považovať Francúzsko a Nemecko, ktoré tvoria jadro menovej spoločnosti a na držia na pleciach stabilitu menových fondov.
Česko, náš najbližší sused, nielen polohou ale aj srdcom, jednoznačne odmieta zavedenie eura niekoľko rokov.

Na rozdiel od nás, nebolo až tak postihnuté ekonomickou krízou a stabilita priemyslu a zahraničného obchodu je viac menej stabilizovaná. Odvolávanie sa na Českú republiku nie je celkom fér. Slovensko ako krajina sa totiž dlhodobo pasovala s nízko rozvinutým priemyslom a dedičstvom ešte z čias Rakúska – Uhorska. Aj preto je možno dobré, že Slovensko sa obrátilo na Európsku úniu a prijalo euro vo forme stimulu.