Obyvatelia Fínska sú s prírodou úzko prepojení, čo dokazuje aj počet ich národných parkov. Najnovší park, ktorý v krajine vznikol, je v poradí štyridsiaty!
Volá sa Hossa a nachádza sa blízko ruských hraníc, asi 750 kilometrov na sever od mesta Helsinki. Je v regióne Kainuu, jednom z najstarších a najkrajších cieľov pre milovníkov hôr. Tieto končiny vyzerajú akoby sa tu zastavil čas. Zachovaná príroda lahodí oku, svetlo sa odráža od jazier čírych ako sklo a do nosa udiera vôňa ihličnanov.

Až priam ohlušujúce ticho prerúša len ľahký vánok, vlniaci ihličie.
Prví osadníci sa na tomto území objavili po poslednej dobe ľadovej, keď sledovali soby utekajúce pred teplom viac na sever Fínska. Kolmá skalná stena Värikallio siaha do výšky viac ako 10 metrov od jazera Somerjärvi a odhaľuje tajomstvá ranného života v tejto oblasti. Nachádzajú sa na nej maľby, ktorých vek je odhadovaný na 4 500 rokov. Maľby boli na skalnej stene objavené až v roku 1977, keď Leena Mäkelä a Juha Rossi v tejto časti lyžovali a všimli si zvláštne okrové symboly na skale. Fakt, že boli tak dlho ukryté pred zrakom ľudstva, vysvetľuje to, že sú pozorovateľné iba z jazera, a teda je potrebné k nim preplávať na člne alebo sa k nim dostať v zime po zamrznutom povrchu jazera. Dnes sú prístupné na kajaku alebo zo 4,5 kilometra dlhého chodníka, ktorý k nim vedie z parkoviska v Lihapyöre.

Presný vek a význam zhruba 60 namaľovaných postáv na povrchu skaly sú doteraz zahalené rúškom tajomstva. Najnápadnejšie sú 4 ľudské postavy s trojuholníkovými hlavami, postava s rohmi, ktorá pravdepodobne znázorňuje tancujúceho šamana a približne 30 detailných maliev losov.
Dohromady vznikli asi 3 základné teórie o ich význame. Prvá teória hovorí, že boli namaľované počas ceremoniálu, ktorý mal zabezpečiť úspešný lov. Druhá tvrdí, že boli zobrazené ako symboly zvieracích duší a ide o duchovnú záležitosť, totemizmus. Tretia teória vyslovuje domnienku, že nám vysvetľujú ako v časoch ich vzniku ľudia vnímali svet a podľa praobyvateľov tejto krajiny išlo o miesto, kde sa spájali dva svety; svet živých a mŕtvych.

Odkedy tieto maľby vznikli, uplynuli tisícky rokov, ale miestna populácia si stále udržiava silný vzťah ku svojej pôde, lovu, rybárstvu a poľnohospodárstvu, presne tak, ako ich predkovia. Iní cítia duchovné prepojenie k divočine a snažia sa o dosiahnutie harmónie duše, tela a prírody, za pomoci lesnej jogy a vzdelávania.
Tunajšia príroda je skutočne nedotknutá, o čom svedčí prítomnosť lišajníkov. Vzduch je nasýtený vôňou ihličnanov a číra voda je snom kajakárov, ktorých láka najväčšie fínske jazero umiestnené v kaňone, nazývané Julma-Ölkky. Na lúkach je možné zbadať obyvateľov lesa, ktorí sa chcú nechať pohladiť slnečnými lúčmi. V tejto časti Fínska sú rozšírené najmä medvede.
K dosiahnutiu celkového uvoľnenia Vám na brehu jazera pomôžu aj výdobytky modernej doby v podobe chatiek, kajakov, sauny alebo baru.