Je dobré pristupovať ku všetkému rozumne, rozvážne, nie bezhlavo a dogmaticky. I Vám už niekto vravel, že Slovensko vymiera, že tu zostávajú, česť výnimkám, iba tí, ktorí neovládajú jazyky, majú nízke vzdelanie či žiadne ambície? A že tí, čo sú na tom vzdelanostne a rozumovo lepšie ako spomenutí, odchádzajú do zahraničia, a domov sa vrátia akurát tak na dovolenku? Nuž, ak Vám niekto niečo takéto vravel, mal, žiaľ, čertovskú pravdu. Na jednej strane je voči svojej krajine a národu, voči svojim najbližším, voči rodičom nezodpovedné a nepekné, ak my, deti svojich rodičov, deti krásneho Slovenska, sa vyparíme do cudziny, a na svoju vlasť si spomenieme iba keď zvažujeme, kam na nízkonákladovú dovolenku…

Toto je teória – teraz sa pozrime, ako je to dnes naozaj. Mnohí ľudia totižto bezhranične milujú svoju otčinu, svoje Slovensko, no zároveň sú realisti a vidia, že Slovenská republika im nedokáže dať vysokoškolské vzdelanie a prácu, v ktorej by zarobili pre svoju budúcu rodinu dosť i bez toho, aby robotovali ako otroci… A tak odchádzajú… Povedia si, že svoje deti síce nebudú môcť vychovávať na Slovensku, ale že ich naučia po slovensky, i láske k vlasti. No prídu do zahraničia, ocitnú sa vo svete plného zhonu, deti uvidia každý všedný deň iba krátko pred tým, ako si ľahnú spať, a deti tak formuje okolie: škola, kamaráti, všadeprítomný jazyk. Budú raz z takýchto detí, až vyrastú, bytosti cítiace nejaký vzťah k vlasti svojich rodičov? Žiaľ, je to nepravdepodobné…

Čo teda robiť? Ako sa zachovať? Ostať živoriť na Slovensku s platom, z ktorého vyživím ani nie dve deti, alebo odísť do zahraničia, kde uživím i 3, 4 či 5 detí, no nie detí-Slovákov, ale detí-kozmopolitov? Riešenie sa javí jednoduchým, kým sme tu, a ukáže sa ako takmer nezvládnuteľné, keď sa ocitneme v zahraničí:
ü ak sa rozhodnete ísť na vysokú školu do zahraničia, spravíte pre svoju vlasť mnoho – ale iba ak sa vrátite! Vrátite ako vzdelaný človek, ktorý spolu s ďalšími môže pomôcť postaviť na nohy slovenské hospodárstvo. Iste, byrokracia štátna a úniová takýmto vrátivšímsa odvážlivcom, rovnako ako všetkým domácim, hádže polená pod nohy, no to nie je výhovorka pre ostanie v zahraničí!

ü ak sa rozhodnete ísť zarábať do zahraničia, vzdialenejšieho ako pár minút cesty autom z domu, berte vždy ohľad na rodinu, ktorá je základnou zložkou štátu – slabé rodiny silný štát netvoria…
ü či ste sa v zahraničí ocitli kvôli vzdelaniu alebo zárobku, idúc tam s tým, že sa chcete vrátiť, snažte sa vrátiť pred tým, ako má Vaše prvé dieťa nastúpiť do školy: škola v zahraničí je, povedali by ste si, iba dobrou skúsenosťou do života dieťaťa, no vzdelávací systém väčšiny krajín je pretkaný rôznymi ideológiami, s ktorými by ste si nepriali, aby Vaše dieťa prišlo do styku…
Ak sa teda na mladých ľudí nalieha:,,Zostaňte doma!“, tí nech odpovedajú:,,Nezostanem, no vrátim sa.“